Kde bolo tam bolo…
…, bola raz niekde na strednom Slovensku malá dedinka. Volala sa Pitelová. V nej si šťastlivo nažíval Adam so svojou krásnou žienkou, tromi utešenými detičkami a verným psíkom, Albou. A tak ako v inej rozprávke “deti jahôdky ľúbili, že sa kvôli nim až v lese stratili“, tak Adamove deti veľmi po čučoriedkach bažili.
Jedného dňa
Adamovi napadlo, žeby začal tie čučoriedky hádam i pestovať,aby rodinke radosť urobil. Hneď aj kmotra k činu prizval by sa s ním o dobrotu i robotu podelil. A potom už len tuho po nociach študírovali a s múdrymi ľuďmi sa radili až nakoniec takto vykonali: V kopci za domom 50 centimetrov hlboké i 80 centimetrov široké brázdy na poli vyorali, do nich rašeliny, piesku, ihličnatej štiepky nasypali a do takto živinnej a kyslej pôdy malé čučoriedkové kríčky posadil.Vraj ich tam aj cez 3000 bolo.
Všakovaké odrody poprobovali
Chanticleer, Duke, Chandler, Bluecrop i Elliot a to všetko na jeden hektár v chotári za domom zasadili. Poriadne ich fóliou pozakrývali by im zima nebola a burina ich neobťažovala. A aby pekne rástli z neďalekého potoka im fajnú vodičku naťahali. Proti vtáčkom sieťkou zakryli a už im len, často i do súmraku, dohovárali a prihovárali nech sa pekne zakorenia a nech mocne rastú. Aby s nimi rodinku, susedov, blízkych i ďalekých známych pohostiť mohli. Všetko sa to udialo na jeseň roku 2017 a od vtedy už nejaký ten rôčik ušiel. Teraz už celá rodina i ulica do sadu chodia, od júna do septembra čučky zbierajú.
O tej doby
Všetkým, čo tieto zdravé modré bobuľky ľúbia do hojnosti sa ujde.