Tichúčko čučkári ani muk.
Povieme vám príbeh z piteľovských lúk.
Bude to príbeh rozprávkový
o čučkách a Adamovi.
„Kráčam si kráčam sadom sám.
Na bobuľky smutne pozeram.
Prečo mi čučky dozrieť nechcete?
Pooberať vás treba, či to vary neviete?“
Bobuľky veselo z hríčka hľadia.
„Príroda je našou pani!“: vravia.
„Adamko ako ty nás, aj my teba rady máme,
no tvojim prianiam nepodliehame.
Daj nám ešte dníčkov pár,
vlahy a slnečných lúčov dar.
My sa ti zato odmeníme,
sladkou chuťou a vôňou sa naplníme.“
Milému Adamovi neostalo nič iné,
len poslúchnuť tie šibalky lenivé.
Nechá ich na kríčkoch ešte do soboty.
A potom sa s brigádnikmi pustí do roboty.
Naplní s nimi krabičky,
ktoré poputujú do žiarskej chladničky.
A tie ostatné modré a sladké bobule
sa újdu čučkárom na Piťke a v Lutile.
PS:
Ďakujeme vám na úvod sezóny za trezlivosť.
Veríme, že čochvíľa bude čučiek pre všetkých dosť.